Na zatváranie obchodov v nedeľu je momentálne ten najhorší možný čas.
Chápem argumenty opačnej strany. Chápem, že chcú dať rodinám šancu byt v nedeľu pokope a oddychnúť si.
No týmto opatrením by sme mohli spraviť viacej zla ako úžitku.
Zažívame najväčší prepad ekonomiky a nikto nevie, ako dlho bude kríza trvať. Ekonomika trpí a mnohí obchodníci sa kvôli zatvoreniu dostali na pokraj bankrotu.
Jedno je isté. Desiatky tisíc ľudí príde o prácu a zatvorením obchodov v nedeľu by sme túto situáciu len zhoršili. Novú prácu by si v týchto časoch hľadali prepustení zamestnanci len ťažko.
V čase krízy musíme ekonomiku podporovať, nie jej škodiť. Zatvorením obchodov v nedeľu by sme uškodili zamestnancom, aj obchodníkom. Nechajme to teda na slobodnom rozhodnutí.
Ľudia, ktorí si zatvorenie obchodov v nedeľu prajú, ho nepotrebujú. Stačí, aby jednoducho v nedeľu nenakupovali a trh sa prispôsobí sám. Pôjde to aj bez štátneho zasahovania.
Sloboda sa ľahko stráca, ale veľmi ťažko sa získava naspäť!
Vážme si, že dnes sa môžeme všetci slobodne rozhodnúť či ísť, alebo neísť v nedeľu do obchodu. Môžeme sa slobodne rozhodnúť pracovať či nepracovať v nedeľu. Aj obchodníci sa môžu slobodne rozhodnúť či chcú mať svoje obchody v nedeľu otvorené, alebo ich zatvoria.
Ak sa presadí nedeľný zákaz, zníži sa miera slobody všetkých. Áno, je to možno malý kúsok slobody o ktorý prídeme. No o chvíľu niekoho napadne zasa odkrojiť ďalší kúsok slobody…ani sa nenazdáme a budeme žiť v zmenenej krajine.
A tu je práve úloha štátu resp. nás politikov – nepodľahnúť nutkaniu vyrobiť novú reguláciu. Reguláciu, ktorá úzkej skupine pomôže, ale väčšine poškodí. A poškodí aj ekonomike ako celku. Navyše nedeľný zákaz poškodí aj veľkej a rôznorodej skupine ľudí, ktorí chcú a potrebujú pracovať v nedeľu.
Pre študentov je možnosť víkendovej práce vítaným finančným prilepšením, ale i možnosťou získavania praxe, pracovných návykov i skúseností. Takisto napríklad osamelo žijúce mamičky často môžu pracovať len cez víkend, keď im má kto postrážiť deti. Počas víkendov tiež častokrát pracujú na čiastočný úväzok aj dôchodcovia, pre ktorých práca nie je len zdroj dodatočných príjmov, ale aj veľmi dôležitý sociálny kontakt.
Slovensko navyše aktuálne žije bezprecedentným poklesom ekonomickej aktivity, ktorý je spojený s výrazným nárastom nezamestnanosti. V danej situácii má význam bojovať o zachovanie každého jedného pracovného miesta.
Dovolím si zacitovať z prieskumu INESS: „Strata pracovných miest je najväčším a zároveň dátami najlepšie podloženým efektom obmedzenia otváracích hodín v maloobchode.“
Takto sa to stalo v prípadoch iných krajín. Dnes, v ťažkej situácii, nemáme žiadny priestor na podobný experiment, či nedeľný zákaz v slovenských podmienkach náhodou nebude mať iné dopady ako všade inde vo svete.
Zároveň je úplne jasné, že naša krízou ťažko skúšaná ekonomika, navyše už v posledných rokoch trpiaca na obrovskú mieru byrokracie a regulácií, postupne stráca konkurencieschopnosť. Prísť teraz s ďalším setom regulácií a zakázať nedeľný predaj, je úplné nepochopenie reality.
Rád by som poskytol aj iný náhľad do situácie, lebo mnohí si myslia, že ide len o tržby, alebo o to či si niekto nakúpi. Ide tu ale aj o fond odpracovaných hodín predavačov. Prečo sú ohrození prepúšťaním? Nie kvôli tržbám. Jednoducho, ak nebude otvorené 7 dní v týždni, ale 6 dní, tak sa nahustia predavači a proste 1/7, čiže cez 14 % z nich, bude prepustená. Nezainteresovaní nemôžu chápať, tak vysvetlím, čo sa udeje s fondom pracovných hodín.
Som predavač a pracujem v hobbymarkete a na jednej prevádzke nás je okolo 100 zamestnancov. Štandardne máme otvorené 7 dní v týždni, pracujeme na 12 hod. zmeny (vrátane prestávky) a striedame sa zrkadlovo 2 zmeny. Jeden týždeň odpracujeme 4 dni (Po. Ut. + So. Ne.), ďalší týždeň odpracujeme 3 dni (Str. Štvr. Pi). Tento systém dochádzky mnohým z nás cielene vyhovuje a poskytuje dosť voľného času (aj v týždni, aj každý 2. víkend).
Teraz, keď nesmieme v nedeľu pracovať, chýbajú nám hodiny, ktoré si musíme následne odpracovať cez voľno. Zatvorené nedele nám nikto nedaruje a fond hodín za nás nikto neodpracuje. Takže dve zmeny chodia počas svojho voľna do práce na druhú zmenu, aby si nahnali chýbajúce hodiny. Vtedy je na predajni dvojnásobný počet zamestnancov.
Tento nadbytok zamestnancov by sa musel zredukovať, ak by zostali nedele zatvorené. Musel by sa upraviť systém dochádzky tak, aby sedel fond hodín. To pre nás znamená kratšie zmeny a viac pracovných dní. Pracovali by sme od pondelka do piatku, každý 2. týždeň do večera a každú druhú sobotu. Pritom ale vzniká ten nadbytok zamestnancov, o ktorom som písal vyššie, čo má za následok prepúšťanie.
Prepustili by 1/7 predavačov, čiže tých 14% (tak ako by vypadol 1 zo 7 dní). Zamestnanci budú robiť viac dní (čiže menej voľna na odpočinok, menej času na súkromný život, rodinu,…) a budú robiť aj za tých prepustených kolegov. Aj tak to budú tí šťastlivci, ktorí nestratia zamestnanie. A čo s tými, ktorí prídu o prácu? Väčšina má rodiny a hypotéky…
Niektorým zamestnávateľom (väčšinou zahraničné spoločnosti) by klesli náklady na zamestnancov. Návrh zákona sa páči len tým predavačom, ktorí si nie sú vedomí týchto súvislostí. Aj mne sa to najprv páčilo, kým som si naivne myslel, že budem dostávať výplatu za nič, ako keď je zatvorené počas sviatkov. Zatvorené sviatky zamestnávatelia ešte znášajú a platia ako odpracovaný deň. K tomu ale ešte aj každá nedeľa, by už bolo veľa.
Zatváraním obchodov sa veľa vecí v našich životoch pokazí, tiež to ovplyvní chod viacerých systémov, migráciu ľudí – dopravu a naozaj hrozí, že mnohí z nás prídu o zamestnanie. Neviem si predstaviť čo by bolo s toľkými rodinami tých, čo by stratili prácu. Aj ja mám na krku hypotéku.
Myslím si, že všetci si uvedomujeme, že rodina je základná bunka spoločnosti. Aj ja ako kresťan vnímam rodinu ako taký symbol viery. Za normálnych okolností by som s radosťou doprial, aby matka, otec a deti trávili čo najviac voľného času spolu, aj v nedeľu.
Na druhej strane sa musíme k návrhu zákona postaviť pragmaticky. Predtým, ako plošne zatvoríme obchody v nedeľu sa musíme postarať o to, aby mohli rodičia svoje deti uživiť, aby mali rodičia prácu a aby mohli navštíviť napríklad ZOO alebo aby v tú nedeľu mohli ísť na kúpalisko či na nejakú inú atrakciu. To sa nám podarí len v prípade, keď sa bude ekonomicky dariť aj Slovensku. Len vtedy sa bude dariť aj rodinám. Áno, v Rakúsku voľná nedeľa funguje ale v Rakúsku majú rodiny podstatne iné ekonomické podmienky. Na Slovensku rodinám pomôže každé jedno euro aj z príplatkov za odpracovanú nedeľu.
Všetci by sme si mali uvedomiť, že ekonomická situácia na Slovensku začína byť veľmi komplikovaná. Prognózy hovoria o desaťtisícoch Slovákov, ktorí skončia na úradoch práce. Automobilový priemysel, na ktorom sme závislý, stagnuje.
Je podľa mňa veľmi nezodpovedné presadzovať v tomto ťažkom čase návrh, ktorý môže spôsobiť, že vďaka nemu príde o svoju prácu a o svoje živobytie tisíce rodín. V Maďarsku tu jeden pokus už bol, no priniesol prepúšťanie a spomalenie ekonomiky, a toto naozaj nie je podpora rodín, práve naopak.Prosím, nechajme si tento návrh zákona do lepších časov, keď sa ekonomike bude dariť a keď tým rodinám naozaj pomôžeme a nie teraz, keď to môže mať opačný efekt.
Zatvorenie prevádzok celkom iste zníži potrebu pracovnej sily v maloobchode a službách. Navyše, ako som už spomínal, v nedeľu majú zamestnanci či brigádnici možnosť privyrobiť si až o desiatky eur viac na príplatkoch, ktoré za svoju prácu v nedeľu dostávajú.Vystupujem za rečníckym pultom aj preto, aby som podporil mladých študentov, ktorí cez týždeň študujú. Tí si môžu privyrobiť na svoje živobytie či na internátny život väčšinou a hlavne iba počas víkendov, ako predavači či skladníci.
Na záver ešte spomeniem citát jednej pani predavačky Lucie, ktorý som si prečítal v médiách. Citujem: „Bola som nábožensky vychovaná, ale pracovať v nedeľu v dnešnej ťažkej situácii sa mi nezdá ako hriech, ale ako boží dar“.Takže najprv si urobme Slovensko také, aby pre rodiny v ňom neboli poplatky za prácu v nedeľu bytostne dôležité a potom pouvažujme spoločne o tom, aby sme v nedeľu zatvorili všetky maloobchodné prevádzky. Myslím, že existujú aj iné cesty, napríklad dohody zamestnanca so zamestnávateľom o tom, či chcú pracovať v nedeľu alebo nie a podobne.
Chutné kytice vyrábame čerstvé každý deň pre zákazníkov ako ich blahoželania blízkym k rôznym sviatkom. Ovocné kytice sú v najlepšej kvalite 24 hodín od výroby. Náš produkt je totiž umyté, nakrájané a naaranžované ovocie s čokoládou v kvetináči, zabalené do celofánu. Ako originálny nový typ pekného a užitočného darčeka si ho zákazníci po našom príchode na trh v roku 2012 veľmi obľúbili. Limit, koľko produktov dokážeme vyrobiť v stanovenej kvalite tesne pred dodaním, prísne strážime. Preto vyrábame denne a zatvorené máme vždy iba niekoľko dní do roka (cez Vianoce, cez Veľkonočnú nedeľu a pondelok, ale najnovšie kvôli súbehu príplatkov žiaľ aj sviatky, ktoré pripadnú na nedeľu).
Takto fungujeme už 8 rokov. Nepoznám štatistiku, ale nemôžem byť ďaleko od pravdy ak predpokladám, že každý siedmy človek oslavuje v nedeľu. Zároveň všetci vieme, že skoro všetky rodinné oslavy sa konajú cez víkend, približne polovica z nich opäť práve v nedeľu. Máme aj donášku, avšak veľa zákazníkov býva v okolí alebo sa zastaví po nákup u nás cestou na oslavu či z prechádzky.
Máme zamestnancov, ktorí hneď pri nástupe do práce počítajú s prácou aj cez víkendy. Je to jeden zo základných parametrov pracovnej pozície u nás. Od začiatku zamestnávame aj brigádnikov. Z nich významná časť z pochopiteľných dôvodov (ďalšie zamestnanie, štúdium) uprednostňovali prácu cez víkendy – práve preto sa k nám hlásia, že môžu u nás pracovať aj v nedeľu. Po zavedení povinných príplatkov je práca cez víkendové a sviatočné dni dokonca ešte atraktívnejšia aj pre niektorých kmeňových zamestnancov. Tí u nás vždy pri odpracovaní víkendových dní mali voľno cez týždeň, čo využívali logicky nielen na oddych, ale aj zariadenie si súkromných záležitostí, ktoré nie je možné vybaviť cez sobotu a nedeľu. My sme napríklad navyše časom zistili, že v sobotu a nedeľu môžeme mať otvorené kratšie, približne do 14.00, a nie do 18:00, ako v pracovné dni. Vďaka tomu si zamestnanci pracujúci cez víkendový deň tiež užijú časť voľna (a pritom vďaka príplatku zarobili približne rovnako ako za celý odpracovaný deň).
Ak by sme nemali mať obchod otvorený v nedeľu, znamená to celkovo menej práce. Na základe našich skúseností vieme, že nie všetky objednávky sa presunú na iné dni. Preto to znamená celkovo aj menej pracovných miest a odpracovaných hodín a v dôsledku menej rozložených fixných nákladov vyššie ceny pre zákazníka.
Zhrnuté a podčiarknuté: zatvorenie obchodu v nedeľu zhoršuje dostupnosť čerstvých kvalitných produktov pre spotrebiteľov, ale zároveň obmedzuje zamestnancov v ich záujme pracovať a majiteľov v práve podnikať. A to podnikanie je naozaj na Slovensku pre poctivých malých podnikateľov už bez toho dosť náročné. U nás vždy všetky zúčastnené strany prácu cez víkend aj v nedeľu vítali. Osobne si myslím, že aktuálna úprava je postačujúca – každý môže robiť čo chce, kedy chce, ale zároveň nemusí. Ak sú nejaké čiastkové problémy, treba ich riešiť inak, nie plošným obmedzením všetkých ostatných.
Už len dodám všeobecne známu vec, že pre nás s manželom ako majiteľov, takmer neustále prítomných vo firme, je zatvorenie obchodov v nedeľu komplikácia pri osobných nákupoch.
Som živnostníčka, vlastním vydavateľstvo s obchodíkom. Podnikať som začala tento rok vo februári a pýtam sa samej seba, či sa na trhu udržím. Zatvorenie prevádzok v nedeľu pokladám za hrubý zásah štátu do slobody podnikania. Výsledkom tohto zákazu bude veľké množstvo nezamestnaných a znížená spotreba obyvateľstva. To znamená, že takto skúšané prevádzky dostanú ďalšiu tvrdú ranu od štátu, ktorý by mal pomáhať. Štát tu nie je na to, aby niečo prikazoval a zakazoval, ale na to, aby vytvoril vhodné podmienky na zamestnanie, podnikanie a celkový život.
Otváracie hodiny by mali byť na slobodnom rozhodnutí prevádzkara. Tí, čo chcú mať v nedeľu otvorené, nech majú otvorené a tí, čo nechcú, nemusia. Nikto im to nekáže.
Vlani som prevzala podnikanie v cestovnej kancelárii Mistrál a okrem toho sa už zopár rokov venujem sprevádzaniu turistov na poznávacích zájazdoch. Cestovný ruch je odvetvie, kde sa tiež nedá povedať, že v nedeľu nebudem pracovať. Práveže, keď sprevádzam, najviac cez víkend. Je to prirodzené, pretože vtedy má najviac pracujúcich voľno a môže cestovať. Beriem to tak, že ak chcem robiť túto prácu, patrí k nej aj nepravidelná pracovná doba – niekedy 7 dní v týždni, od rána do večera či do noci, niekedy len zopár hodín denne a niekedy, dosť vzácne, nemusím riešiť nič pracovné. Teda, to všetko za normálneho stavu, lebo v tejto kríze práve moje odvetvie stále stojí.
Podľa mňa, v niektorých prácach a povolaniach musia rátať ľudia s tým, že budú pracovať aj v nedeľu a ak je to pre nich neprekonateľná prekážka nadovšetko, tak stále môžu takú prácu nezobrať alebo zmeniť povolanie. A to nie sú len predavačky, ale všetci, ktorí v nedeľu pracujú. Predavačky sú len zlomok z nich. Nepáčia sa mi všetky iniciatívy typu o nás bez nás – akože politici začnú riešiť pracujúce predavačky. Pýtal sa ich vôbec niekto? Urobil niekto seriózny prieskum medzi predavačkami a predavačmi a zisťoval, či im práca v nedeľu až tak vadí? Ale tým serióznym myslím aj to, aby rovno vedeli aj dôsledky, kam by viedlo zatvorenie predajní (strata príplatkov, prepustenie mnohých z nich). Pretože domýšľať dôsledky jedného konania je to najťažšie, keď niečo robíme.
Dobrovoľne sa priznávam, že aj ja v nedeľu (keď akurát nesprevádzam) chodím nakupovať. Alebo sa stretnúť s kamarátkami na kávičku. Ale chodím aj do lesa, do múzea, do galérie. Nič z toho sa nevylučuje. Je to moja voľba trávenia voľného času. A to je niečo, čo štát nemá právo ľuďom nariaďovať alebo obmedzovať. Ak niekto chce tráviť každú nedeľu v nákupnom centre, jeho problém. Nikoho to nemusí zaujímať. Sama veľa cestujem a ako turista veľmi oceňujem, keď sú v nedeľu otvorené obchody. Nie je logické, aby sa obchody oberali o tržby tým, že budú mať v nedeľu zatvorené. Okrem toho, nie je nikde nariadené, že musia byť otvorené.
Ak sa obchodu neoplatí mať otvorené, nemusí mať. Zákon trhu. Ten jediný by mal rozhodovať. Snaha istej skupiny ľudí diktovať iným, čo majú robiť a vnucovať vlastné názory, tak to teda nie. Stredovek nech zostane len v histórii a pamiatkach. Môžem Vás všetkých ubezpečiť, že keď u nás v Bratislave na sídlisku idú ľudia z omše, najmenej polovica z nich vždy zamieri do obchodu s potravinami 🙂 . Kostol a obchod sa potom asi tak úplne nevylučujú… Tí, ktorí volili túto vládu, určite nechceli v prvom rade, aby sa zatvárali v nedeľu obchody a riešili zas a znovu všetky tie umelo vyvolávané témy! Nie sme na tom zďaleka tak dobre, aby práve tieto umelé témy boli jedinými skutočnými problémami Slovenska. Mali by sa všetci spamätať, kým je ešte čas.
Najhorší z možných spôsobov zavedenia nejakého zákazu je ten, ak sa na jeho presadenie zneužije situácia, ktorá s ním nijako nesúvisí. Lebo sa niekomu javí, že teraz by to šlo. A ešte horšie je to vtedy, ak sa nám ako náhrada za zákaz ponúkne niečo, čo máme v lepšej kvalite vo vlastnej réžii a pod vlastnou kontrolou. Samotná snaha zákaz niečím kompenzovať len prezrádza, že jeho presadzovanie je súčasťou niečích vlhkých snov. Nie však opozičných predkladateľov takýchto návrhov v parlamente. Tí snívajú o inom. Ako a na čom rozbiť koalíciu a vskutku sa im ani neprisnilo, že príležitosť príde tak skoro a bude tak jednoduchá.
Odberateľmi našich koláčov sú prevažne kaviarne situované v obchodných centrách. Ak sa zníži ich návštevnosť alebo zostanú zatvorené kvôli novému zákonu, ovplyvní to aj nás.
Podporujeme iniciatívu Nechajme to otvorené a sme za to, aby rozhodnutie, čo budeme robiť v nedeľu, bolo na každom jednom z nás, nie na politikoch.
Na úvod je potrebné povedať, že väčšina obchodov je v nedeľu zatvorená. Otvorené sú najmä veľké predajne a obchodné centrá. Tie dnes okrem iného plnia aj funkcie, ktoré pomáhajú rodine a sú neodmysliteľnou súčasťou ich komplexnej potreby. V nedeľu sa môžete ísť hrať s dieťaťom do detského kútika, zájsť do reštaurácie na rodinný obed, dať si opraviť topánky, skočiť do čistiarne, zájsť na poštu, dať si koláč a kávu, ísť si zacvičiť, kúpiť zvieratám potravu, ísť do kina, ale aj čokoľvek nakúpiť.
Súčasťou tohto “kolobehu” sú aj naše predajne. Ponúkame darčekový tovar, ktorý ľudia vyhľadávajú v situáciách, kedy sú pozvaní na oslavu alebo chcú niekomu blízkemu urobiť radosť. Pre mnohých zákazníkov sme v tomto smere takpovediac záchranou “na poslednú chvíľu”. Ak budeme musieť mať v nedeľu zatvorené, zákazníci budú tento tovar hľadať napríklad na čerpacích staniciach, ktoré budú môcť byť naďalej otvorené. Aj z toho dôvodu vnímam tento navrhovaný zákon ako diskriminačný.
S tým súvisí aj skutočnosť, že až 87 % zamestnancom pracujúcim v nedeľu, by nový zákon v nedeľnej práci nijako nebránil. Takí zamestnanci čerpačiek, čašníci, kuchári, cukrári, upratovačky, recepčné, vodiči MHD, doručovatelia, zamestnanci múzeí, zoo, fitnescentier, alebo ľudia pracujúci vo fabrikách túto možnosť nedostanú.
Už 30 rokov od revolúcie si užívame slobodu podnikania, ktorá spočíva v tom, že štát nemá prikazovať a zakazovať, kto má kedy otvoriť a kedy zavrieť. Ani to, kto má kedy pracovať alebo nepracovať. Nenechajme si to vziať.
Môj názor je, že štát nemá právo diktovať ľuďom, čo majú robiť v nedeľu. Ak chcú ísť do kostola, nech idú, ak chcú nakupovať, nech idú. Ja osobne nefandím shopovaniu vôbec ako takému, ale to neznamená, že iní ľudia to nemôžu mať nastavené inak. Každý človek má právo naložiť so svojim voľným časom ako chce, takže diktát štátu tu vôbec nie je namieste.
Regal Burger vznikol na Slovensku v roku 2013 a odvtedy sa rozrástol na takmer 30 prevádzok v 3 krajinách. Napriek tomu máme stále centrálu aj väčšinu tržieb na Slovensku. Snažíme sa kvalitné, čerstvo pripravené burgre dostať tam, kde sú naši zákazníci, teda aj do obchodných centier, kde máme cca polovicu prevádzok.
Počas koronakrízy, napriek tomu, že nám výrazne poklesli tržby, sme sa snažili podporovať jedlom zdravotníkov, dali sme štátu naše zásoby ochranných pomôcok v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur a snažili sme sa v maximálnej miere udržať zamestnanosť. Zákaz nedeľného predaja ovplyvní menší počet našich prevádzok a z hľadiska ziskovosti to možno bude pre nás aj pozitívne opatrenie, keďže sa potenciálne zvýšia tržby v ostatných prevádzkach.
Mrzí ma však to, že krízu sme spoločne prekonali bez nutnosti kohokoľvek prepustiť a ak sa presadí zákaz nedeľného predaja – budeme musieť počet zamestnancov znížiť, keďže prevádzky v obchodných centrách, kde nebudú žiadni návštevníci, budeme musieť zatvoriť aj my. Mrzí ma to o to viac, že sme nikdy nenútili zamestnancov pracovať v nedeľu. Zamestnanci si zmeny určujú flexibilne dopredu.
Pre veľa našich víkendových zamestnancov bude toto opatrenie znamenať obrovský problém, keďže si prácou cez víkend privyrábali napríklad na vysokú školu – tým, že cez týždeň pracovať mnohí nemôžu, je otázne či hlavne po súčasnej kríze bude dostatok práce v jeden víkendový deň, aby v štúdiu mohli pokračovať. Podobne je na tom aj veľa iných skupín zamestnancov, pre ktorých je možnosť robiť cez víkend dôležitá a obmedziť im túto možnosť v mene ich ochrany a bez toho, aby sa im dala možnosť voľby, nie je vhodná.
Preto aj my podporujeme iniciatívu #nechajmetootvorene a veríme, že zvíťazí sloboda.
Spolu so sestrou pokračujeme v rozvíjaní rodinnej módnej značky dF, ktorú zakladali naši rodičia. Zamestnávame cez 30 ľudí. Navrhujeme a šijeme všetky výrobky na Slovensku a aj vďaka obchodným centrám sa nám krvopotne podarilo udržať výrobu čisto slovenskú.
Zo začiatku sme šili pre zahraničné značky. Tie nám dodali všetko – od látky až po posledný gombík a my sme boli zaplatení len za ušitie. Bola to náročná a zle ohodnotená práca. Termíny boli šibeničné a na to, aby sme ich stihli a dostali zaplatené, sme museli robiť nadčasy.
Preto sme sa rozhodli šiť naše vlastné výrobky a aj vďaka usilovnosti celého nášho tímu sa nám podarilo rozbehnúť čisto slovenskú odevnú značku, ktorá pôsobí už v 4 nákupných centrách. Mnohým krajčírskym fabrikám sa toto dodnes nepodarilo.
Vďaka tvorbe vlastných odevov si môžeme dovoliť zaplatiť naše krajčírky lepšie ako je štandard v odvetví a naše predavačky sa môžu tešiť z nedeľných príplatkov. Ak zatvoríme v nedele, postihne to aj predavačky, aj krajčírky. Po povinne zatvorených obchodoch dva mesiace to môže byť posledná kvapka, ktorá zmyje všetko, čo naši rodičia usilovne budovali 25 rokov.
V súvislosti s aktuálnou diskusiou sme v druhej polovici mája opätovne zrealizovali prieskum medzi našimi zamestnancami o tom, či by mali záujem pracovať v nedeľu. Zúčastnila sa ho drvivá väčšina našich ľudí – až 85 %, pričom výsledkom bolo, že až 60 % zamestnancov si vybralo možnosť práce v nedeľu namiesto garantovaného voľného dňa.
Na druhej strane však absolútne rešpektujeme, že niektorí zamestnanci by preferovali mať v nedeľu voľno, a preto podporíme možnosť, aby bola nedeľná práca dobrovoľná. Tak bude situácia férová pre všetkých. Zákazník sa rozhodne, či chce nakupovať v nedeľu. Zamestnanec si bude môcť vybrať, či bude v nedeľu pracovať. Firma sa rozhodne, či sa jej v nedeľu oplatí otvoriť.
V roku 2020 mi to príde ako obmedzovanie slobody voľby. Hlásame demokraciu a prikazujeme zatvárať obchody. S rodinou predsa môžem byť aj vtedy, keď sú otvorené obchody.
Keď už voľno, tak by malo byť pre všetkých. Inak by sme mali nechať obchody otvorené. Lebo takto to je hlásanie toho, že všetci sme si rovní, tak buďme s rodinami, ale niektorí sme si rovnejší a už spadáme do kategórie, kedy musíme ísť do práce aj v nedeľu.
Je iné chrániť blaho/zdravie človeka (napr. zákaz používania pesticídov, ktoré ohrozujú prírodu a v konečnom dôsledku aj človeka) a zasahovanie do jeho voľby. Nehovoriac o tom, že po čase covid-u je takýto krok už úplná hlúposť.
Dobrý večer, 5 rokov pracujem v nákupných centrách a absolútne mi to vyhovuje, najmä odkedy sú príplatky za víkendy. Môj priateľ pracuje v rovnakom nákupnom centre v kaviarni. Keďže máme zosúladený pracovný čas, veľa vecí si stihneme vybaviť a máme čas navštíviť aj rodinu alebo sa prejsť do prírody.
Veľa ľudí robí na zmeny, sme slobodná krajina. Kvôli korone sme museli zostať doma a nerozumiem, prečo nám po tak ťažkom období chcú ľudia situáciu ešte viac sťažiť? Pýtam sa, nestačilo???
Keď sme otvorili 20. mája, veľa ľudí sa nás pýtalo, kedy budeme mať konečne otvorené celý víkend (sobota aj NEDEĽA) ako predtým. Sama využívam počas voľna aj nedeľný predaj, nech sme hocikde na Slovensku – či už nakupujem potraviny, športové potreby, oblečenie alebo niečo do domácnosti. Je toho mnoho a toto obmedzovanie ľudí mi príde ako úplne nelogický krok, hlavne v tomto období.
Rovnako ako mnohé prevádzky, ktoré boli ešte pred krízou otvorené aj počas nedele, aj my chceme, aby sme mohli mať v nedeľu opäť otvorené. Zatvorená nedeľa nám už teraz spôsobuje problémy a to najmä v personálnych záležitostiach. Ešte donedávna pracovali naši zamestnanci klasickým spôsobom krátky – dlhý týždeň, vďaka čomu mali 2 plnohodnotné víkendy voľno. Odkedy je však nedeľa zatvorená, už to tak nie je. Opatrenie spôsobilo, že sme zaznamenali veľký príliv zákazníkov v sobotu. A ak chceme zabezpečiť plynulý chod prevádzky, musí byť v tento deň aj viac zamestnancov v práci.
Keď som sa o tom rozprával so svojimi zamestnancami, všetci do jedného by boli radi, keby bolo možné v nedeľu otvoriť prevádzku a vrátiť sa do starých dobrých zaužívaných koľají. Treba brať do úvahy aj to, že sú motivovaní, keďže za prácu v nedeľu majú 100% príplatok.
Bol by som veľmi rád, keby sa naša nová vláda neangažovala v tejto záležitosti a nechala to v rukách zamestnancov a firiem, ktoré si vedia ľahko spočítať či sa im oplatí mať otvorené v nedeľu alebo nie. Predsa len sme spoločnosť ľudí, ktorí sa môžu slobodne rozhodnúť, kde budú pracovať a za akých podmienok. Takže, ak niekomu nevyhovuje pracovať počas víkendov, má slobodnú voľbu si nájsť prácu, ktorá bude len počas týždňa.
Na záver by som chcel len podotknúť, že aj ja, ako človek, ktorý pracuje v týždni, by som ocenil keby som si mohol ísť v pokoji nakúpiť počas víkendu a nebol obmedzovaný. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum a ak vláda počúva konzílium odborníkov ohľadom pandémie, mala by v tejto záležitosti počúvať aj ekonómov a samotných obchodníkov
Pracujem ako lekárka, k čomu patria aj víkendové služby. Služby trvajú 24 hodín, takže keď budem slúžiť v sobotu, reálne nemám kedy cez víkend nakupovať ani základné potraviny (nakoľko služba v sobotu začína skoro ráno a končí v nedeľu ráno). V piatok v poobedňajších hodinách bude v obchodoch už limitovaný výber, napríklad ovocia a zeleniny.
Taktiež v piatok budú obchody preplnené zákazníkmi, čo zvyšuje čas potrebný na nákup. Je veľa profesií, ktoré musia pracovať nepretržite a teda aj cez víkendy a myslím si, že by nemal byť na týchto pracovníkov vyvíjaný ešte väčší tlak súvisiaci s nemožnosťou nakupovania v nedeľu.
A tiež pri vyššej pracovnej záťaži je jediným možným časom na opravy a práce okolo domu víkend. S tým suvísí potreba občas nakúpiť farby, záhradné potreby a iné veci. Niekedy aj cez víkend v nedeľu. Držím palce iniciatíve, nech ste úspešní.
Naši zákazníci nás navštevujú každý deň. Preto chceme, aby mali možnosť nakúpiť u nás aj v nedeľu. Keďže naša prevádzka sa nachádza v shopping centre, práve cez víkend majú možnosť nás navštíviť aj ľudia z ďalekého okolia.
Narodila som sa na Slovensku. V našej rodine má gastronómia dlhú tradíciu. Spolu s bratrancom Thangom, ktorý pochádza z Nam Dinh, sa nám postupne podarilo otvoriť sieť reštaurácií, v ktorých sa snažíme Slovákom priblížiť krajinu našich predkov prostredníctvom toho, čo milujeme. Jedlá pripravujeme s láskou a z čerstvých surovín – presne ako u nás doma. Naše prevádzky sa nachádzajú v nákupných centrách.
Počas koronakrízy sme, samozrejme, ako aj iní, pocítili ekonomický dopad zatvorených nákupných centier. Časť tržieb sa nám podarilo zachrániť vďaka donáške, avšak ledva sme dokázali pokryť naše náklady. Všeobecný zákaz nedeľného predaja však bude pre mnohé gastro prevádzky nachádzajúce sa v obchodných centrách znamenať značné straty. Pre nás by nedeľný zákaz znamenal 15 % pokles tržieb, nakoľko nebudú v nákupných centrách žiadni návštevníci. V gastronómií je to významné číslo.
Aj my podporujeme iniciatívu #nechajmetootvorene a veríme, že zvíťazí sloboda.
Popri škole nemám veľa voľného času na brigády, ale najmä v lete zvyknem niekde pracovať. Minulé leto som pracovala v obchode s oblečením. Najviac služieb som mala počas víkendov, prevažne v nedeľu, za ktorú som dostala 100 % príplatok a dokázala si tak finančne prilepšiť. Práve preto plne podporujem iniciatívu Nechajme to otvorené.
Podporujeme iniciatívu Nechajme to otvorené, pretože si myslíme, že nie je správne, aby politici rozhodovali o tom, čo je a čo nie je dobré pre podnikateľov a zamestnancov.
Prevádzkujeme internetový obchod so značkovou spodnou bielizňou attractiv.sk. Svoje podnikanie sme tesne pred vypuknutím pandémie plánovali rozšíriť a otvoriť prvú kamennú predajňu v obchodnom centre v Bratislave. Vytvorili by sme tak aspoň 2 nové pracovné miesta. Kvôli navrhovanému zákazu nedeľného predaja však svoj zámer musíme prehodnotiť a počkať, či zákon prejde alebo nie.
Nedele by mali ostať otvorené, inak môže prísť o prácu až 40-tisíc ľudí. V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, kedy môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace. Preto by sme uvítali, ak by otázku zatvorených nedieľ mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. Medzi zamestnancami máme mnoho ľudí, ktorí sú ochotní prísť v nedeľu do práce. Prečo chceme týmto ľuďom brániť v tom, aby do práce mohli prísť?
Myslíme si, že sme sa za takmer 30 rokov samostatnosti dostatočne posunuli ako spoločnosť a nie je nutné, aby štát násilím obmedzoval zamestnancov, ktorí chcú dobrovoľne ísť do práce.
Ako Iniciatíva slovenských maloobchodníkov plne podporujeme požiadavky iniciatívy Nechajme to otvorené, pretože si myslíme, že dobrovoľnosť v tejto otázke pomôže všetkým – zamestnancom, štátu a aj podnikateľom.